Po skončení druhej svetovej vojny došlo prakticky na celom svete k búrlivému rozvoju civilnej leteckej dopravy – stalo sa tak aj v bývalom Československu. Pokiaľ ide o typy lietadiel, ktoré vtedy u nás zabezpečovali prepravu najprv na domácich a potom aj zahraničných linkách, išlo v podstate výhradne o typ DC-3, vyrábaný americkou firmou Douglas, resp. jeho licenčnou verziou Li-2, vyrábanou v Sovietskom zväze.

Po roku 1948, keď už bolo jasné, do ktorého z dvoch mocenských blokov budeme patriť, sa na našom leteckom nebi na dlhé desaťročia udomácnili výhradne sovietske stroje, Išlo napríklad o lietadlo Il-14, licenčne vyrábané aj u nás.

Po nástupe prúdovej éry sa po našej oblohe začali preháňať lietadlá Jak-40, Il-18, Il-62, Tu-104, Tu-134 í Tu-154. V zozname sovietskych výrobcov dopravných lietadiel dlho chýbal produkt konštrukčnej kancelárie Pavla Osipoviča Suchoja, ktorá sa sústreďovala len na výrobu vojenských lietadiel. To sa zmenilo po rozpade Sovietskeho zväzu a zmene plánovaného hospodárstva na trhové. Suchoj sa chopil príležitosti a začal vyvíjať prúdové dopravné lietadlo na krátke a stredné trate, ktoré malo byť náhradou za ruské lietadlá Tu-134 a Jak-42, i za regionálne lietadlá firiem ATR, Bombardier a čiastočne aj Airbus.

Nevídané bolo, že do vývoja lietadla, ktoré dostalo označenie Superjet 100, sa firme Suchoj podarilo vtiahnuť popredných svetových výrobcov rôznych komponentov a systémov. Prototyp lietadla, označovaného aj ako SS 100, odštartoval na prvý let 19. mája 2008 a verejnosti bolo lietadlo predstavené na prestížnom parížskom aerosalóne v roku 2009. Typ Superjet je prvým ruským dopravným lietadlom vystrojeným elektroimpulzným riadiacim systémom (fly-by-wire). Lietadlo bolo vyvinuté v dvoch verziách, odlišujúcich sa najmä dĺžkou trupu, a teda aj prepravnou kapacitou - pri hustom jednotriednom usporiadaní sedadiel je to až 88 cestujúcich.

Verzia 100/95 je dlhá 29,94 m a má kapacitu 86 cestujúcich v dvoch triedach, resp. až 108 cestujúcich v jednotriednej kabíne. Obe verzie majú rozpätie krídiel 27,80 m a výšku 10,28 m. Na pohon lietadla slúžia dva prúdové motory PowerJet Sam146, ktoré boli vyvinuté v rámci rusko-francúzskej spolupráce a vyvíjajú ťah od 60 kN po 72 kN. Do Košíc priletelo v auguste 2014 lietadlo Suchoj SSJ 100-95B s ruskou poznávacou značkou RA-89004, ktorého výrobné číslo je 95012 – posledné dve číslice udávajú, že ide o dvanásty vyrobený exemplár. Lietadlo patrí (resp. vtedy patrilo) ruskej leteckej spoločnosti s nezvyčajným názvom Centre-South Airlines, teda čosi ako Stredo-južné aerolínie.

Text a foto R. Mlýnek

ŠESŤDESIATY DEVIATY DIEL FOTOPOHĽADY DO HISTÓRIE LETISKA KOŠICE: RUSKÝ DOPRAVNÝ SUCHOJ SUPERJET